Reinaldo Roa, de cultura guaraní, es uno de los integrantes de la comunidad Punta Querandí.

María Roco.
Argentina

Kerandy Apýra, peteî jepytaso ombojoajúva tekohakuéra

Cocreadores

Conoce a las y los integrantes de este proyecto >

Dec 9, 2021 Compartir

Consulta este contenido en los idiomas y lenguas

Pe yvy oñemba’apóva oñondivepa Kerandy Apýra, oîva Dique Luján-pe, provincia de Buenos Aires-pe (Argentina), ojepytaso umi ombotavusuguáva rehe, ojapóva tavapy ñemboty, ombyaipáva ha ojukapáva hikuái hetaichaguareko oikóva ñande yvýpe ha avei ombyaipa umi mba’eporâ renda. Ko’âga pe atýpe hérava Unión de Pueblos Originarios de Tigre y Escobar, umi oñeñandúva guarani, qom, moqoit hamba’e, ohechaukase oikoveha hekohakuéra ha oîha ijyvykuérape.

Ko’êmbotaite, Reinaldo Roa upu’â hupa kapi’i ha pohâ ñanágui ha ohatapýma ombyaku haguâ hi’y ha okay’u haguâ peteîha ika’ay. Upéi, oguata. Oho Mborevi rape gotyo ha jaguarete rape gotyo, mokôi tape oîva Kerandy Apýrare ha’e ombohapeva’ekue ipoteetépe. Ikatuhápente ha’e oñangareko hesekuéra okopívo ha oñe’êvo ñanakuérape, ha’e ojepokuaa upéicha ka’aguýpe – ha’e heñoihápe – ha ojapose mante upéicha. Upéi oho opýpe ohendu haguâ tamoikuéra ñe’ê. 

Reinaldo ningo guarani, umi guarani oime ningo raka’e ymaite guive amo Argentina yvatépe (nordeste ha noroeste), Buenos Aires-pe, Bolivia ñembýpe, Brasil ñembýpe ha avei Uruguay yvatépe. Ko teko oime, kolla, qom ha ambue tapicha ndive, Kerandy Apýrape, peteî yvy hetamba’éva oîhame 10 ogaygua, Dique Luján, Tigre-pe, municipio de Escobar ykére, provincia de Buenos Aires, Argentina. 

Yvy ha ypykuéra ñe’ê rendúpe, Kerandy Apýra oñepyrûra’e 2004-pe, ojejuhu rire ypykuéra rekohakue ha avei oñeñembyaipa rire peteî ypykuéra tyvyty “Sitio Garín” 2000-pe oñemopu’â haguâ tavapy ñemboty térâ country Santa Catalina, empresa Eidico mba’e. Upe guive, tekoha Kerandy Apýra ojepytaso megaurbanizaciones rehe ombyaipáva yvy marangatu ha ombyaíva umi yvy hi’ýva ombyaipávo avei mymba ha ka’aguy rekove, ha heta ipu’aka hikuái hesekuéra. Upéicha ramojepe, ijepytaso ohorei hese Unión de Pueblos Originarios de Tigre y Escobar ndive ha heta mba’e ojapo hikuái ojekuaauka haguâ umi tekohakuéra rembiapo.

Arateî mbohapyha octubre-gui, Reinaldo ipoapê hûmba hesarâi haguére iporyrúgui ombosa’y haguâ hembireko akârague. 1972 guive, ko Consejo de Ancianos de Punta Querandí pehê ha’e áva apîhára. Avei omopehê’akue Unión de Peinadores de la República Argentina (UPA) ha oike’akue torneo-kuérape Hotel Bauen ha Sheraton-pe avei, ambuekuéra apytépe. Ohupytyra’e 13 trofeo-kuéra: Ajeíma ha’e omombopa umía, ko’âga iñambuéma ha’e ohecháicha tekove.

2013 guive ndaje ha’e oime, he’i ndaipóriha ára ndohóiva upépe. Ñanderuvusu ojokuái ndaje chupe ojepytaso haguâ, omombe’u Reinaldo hapichakuéra atýpe omongorávo hikuái guapyhápe Kerandy Apýra kapi’i ári. Upe ára ha’e omonde peteî kamisa isa’y sakâva ha peteî kasô oipuruháicha gaucho-kuéra ha iku’asâ ojapo ha’e, ha iñakâre oreko hi’avajokoha. Ha’e he’i ñande arandu ipukuha ipukuháicha ñane akârague, teko añete ha pukavy apytépe “guarani ningo manterei opuka”, he’i.

Opa tapicha oñomoirûva ko tekohápe oiko aguî Kerandy Apýragui. Opa arapokôindýpe oî peteî ára ohóva upépe peteî, mokôi, térâ mbohapy tapicha, pe atypegua, oñangareko haguâ upe tenda, ha domingo-kuéra katu oñombyatypa hikuái omba’apo haguâ upépe. Upéicha, ha’ekuéra oreko peteî kokue pohâvai’ŷre, oñangareko ha omongaru ryguasukuérape, ombohyru y oúva municipio-gui, oikytî kapi’i ha okopi hikuái, omopu’â aja umi tenda oñombyaty haguâ hapichakuérandi. Ko’âga upépe oî mokôi kotyguasu, peteî tataypy, peteî Museo ypykuéra rehegua, peteî yvotyty, peteî kokue, oî maloka, Opy ha Apacheta, peteî yvy ryguasúpe guarâ ha ojejapo ko’âga peteî tembiapoha.

Kerandy Apýrape oñemopu’â umi tenda ojejapohápe ceremonia ojejapoháicha tekohakuérape. Oî Apacheta, peteî itamarangatu ojejapóva itakuéragui oñemomorâ haguâ Pachamama-me térâ umi yvy jarakuérape, ha avei oî Opy, guaranikuéra hekoteete, tuju ha kapi’ígui ojejapóva’ekue. Umi tendakuérape ojejapo ceremonia-kuéra ary pukukue jave Inti Raymi (junio) ha Ñemongarai (enero). Opýpe oñemboarete septiembre-pe, oñepyrûvo ñemitŷ ha enero-pe oñemono’ôvo. Oñemboguerohory peteî karu guasúpe ha avei oñemboarete mendaha ha mitânguérape orekóva 5 térâ 6 ary oñeñembohéra: “Heko mbaretéramo ro’e hi’ánga jaguareteha; hekoporâramo, hi’ánga mainumby térâ hi’ánga panambi; iñakâhatâramo, hi’ánga ka’i”, omombe’u Reinaldo. He’i avei Opy ojeipe’aha arete javénte térâ oîramo tapicha oñeñandu vaíva ha hi’aguîséva Ñanderuvusu rehe. 2017-pe hasypeve ojapopa hikuái Opy, oñembyaise rire mokôi jey upe Opy. Upe tekohápe he’i hikuái Eidico ojapo hague upéva, katu ko’âga peve ndojejapói gueteri investigación.

“Ore reko ojoavyete jurua rekógui”, he’i Reinaldo. Yvy guive, ipy’aguapývo ha ñaimo’âvo omañáva mamove gotyo ha sapy’arei oma’êvo hapicha resáre, he’ijey: “Ha’e ñemomba’eguasu, ha’e ñembyai’ŷ; porojuka’ŷ, ha avei ñekytî’ŷ natekotevêiramo. Ñeñe’ê yvyrakuérandi, aguyjeme’ê. Opa mba’e oîva oreko hembiapo. Yvyra omokuarahy’â, omopotî ára pytu, hi’a, ojoko yvy.  Katu oî ñemano reko. Oî pe teko oñaníva ha ombyaipáva ñu ha ka’aguy ha oréve avei, ore rojapóva umi mba’e ojehecha’ŷva: roipysyrô ñande yvy”.

Ñorairô yvýre

Argentina-me, Estado Nacional de Argentina oreko 34 teko Registro Nacional de Comunidades Indígenas-pe (Re.Na.C.I): Atacama, Chané, Charrúa, Chorote, Chulupí, Comechingón, Diaguita, Guarani, Guaycurú, Huarpe, Iogys, Kolla, Kolla Atacameño, Lule, Lule Vilela, Mapuche, Mapuche Tehuelche, Mocoví, Mbya Guarani, Ocloya, Omaguaca, Pilagá, Quechua, Ranquel, Sanavirón, Selk'Nam (Ona), Tapiete, Tastil, Tehuelche, Tilián, Qom, Tonokoté, Vilela, Wichí. Avei, 1.653 teko aty ojehechakuaa chupekuéra Instituto Nacional de Asuntos Indígenas (INAI), ijapytépekuéra 1.456 oreko personería jurídica Re.Na.C.I.-pe térâ Registros Provinciales-pe. 

Oîramo jepe Ley Nacional 26.160 relevamiento territorial rehegua ojejapóva tekoha aty ndive, kóa ojeaproba 2006-pe ombohovái haguâ upe tekotevê orekóva tekove atykuéra yvy rehe. Upévare oñesanciona 4 ary pukukuénte ha upéi ojejapojey prórroga irundy jey (2009, 2013, 2017 ha ojejapo ramoite Decreto 805 2021-pe). Upe ley he’i oîha emergencia territorial tekohakuérape opa ñane retâme ha, ojoko umi tekohakuéra ñemosê oîramo inscripto Re.Na.C.I-pe ojejapojey peve relevamiento territorial. Fernando Pepe, antropólogo Universidad de La Plata-pegua, he’i tekotevêha peteî prórroga, katu hetave oñeikotevê peteî ley topytaite tekohakuéra oha’ârôgui hína toñemomba’eguasu chupekuéra ikatu haguâicha ambue hapichakuéra oikuaa oikoveha.

Oñeguahê haguâ Kerandy Apýrape guatahápe, transporte público-pe térâ auto rupi oñeguahêva’erâ peteî tape yvy guive hérava Brasil ha ojehasava’erâ yakâ Garín yga’i rupive. 2015-pe ho’a peteî hasaha ombojoajúva yvy, katu oî peteî jeikeha barrio cerrado San Benito mba’e, upe rupi ikatu’amo’â oike vehículo Kerandy Apýrape, katu ha’ekuéra ndohejái.

Kóare, gobierno del municipio de Escobar guive, intendente ha’éva Ariel Sujarchuk, oje’e municipio ojapoha acciones legales ombohovake haguâ empresa Eidico-pe omboty haguére upe ypykuéra yvy jeikeha. Oñeporandu jave Jorge O’Reilly-pe, Eidico presidente, mba’épa oikóta upe jeikehágui he’i opa mba’e ha’éva propiedad privada, oîramo oikeséva orekova’erâha peteî jára permiso. He’i ojeike haguâ upépe oîha peteî tape.

Jorge O’Reilly, omoñepyrû ha ha’e  presidente Emprendimientos Inmobiliarios de Interés Común-gua (Eidico), oreko 48 ary, La Horqueta-gua, San Isidro, Buenos Aires, ha oñemoarandu Abogacía Universidad Católica Argentina-pe. Upe emprendimiento inmobiliario imba’éva oñepyrû 1995-pe he’i ha’eha “un sistema cooperativo” ko empresario he’i oñembo’yha “en organizar a gente que tiene que resolver su necesidad habitacional a través de un sistema en el que todos comparten la totalidad del costo de construcción del barrio en el que van a residir”, kóa he’ise Eidico novendeiha ogakuéra ojejapopámava peteî barrio-pe, katu ijarakuerarâ opa jasy ome’ê pirapire oñemopu’â haguâ barrio. Ko estrategia empresarial ojeporu heta ha ko’âga Eidico oreko 38 tembiapo ojejapopámava, hetave umi apytépe (19) norte del Gran Buenos Aires-pe, 6 oñepyrûmbota ha 18 ojejapo hína ko’âga. Umi apytépe oî proyecto tuichaitereíva, San Sebastián-icha (ituichave ohóvo) ha Canal Villanueva, he’iháicha Eidico información de la página web .

Upe autopista Panamericana jejapoha 1965-pe, ombojoajúva Ciudad de Buenos Aires ambue localidad-kuéra norte del Gran Buenos Aires-gua ndive, ruta provincial N°27 ha canal Aliviador (1970 paha) jejapopoha avei, oipytyvô oñemombarete huaguâ desarrollo neoliberal urbanístico upépuri, ha kóa ogueru hendive umi ombotavusúva. Upéi, dictadura militar argentina paha aja (1976-1983), gobierno provincial ha municipal-kuéra ohecha ko’â construcción-kuérape “una de las estrategias para frenar el crecimiento de villas de emergencia en la gran cantidad de tierras disponibles existentes en los bañados”, he’i Diego Martín Ríos, Doctor Filosofía y Letras-pe orekóva mención de Geografía Universidad de Buenos Aires rehe (UBA), La privatopía sacrílega prólogo. Efectos del urbanismo privado en humedales de la cuenca baja del río Luján-pe, oisambyhýva Patricia Pintos ha Patricio Narodowski.

Upéicharamo jepe, década 1990-pe hetave oî políticas neoliberales Carlos Saúl Menem rembiapopyre, ha ituichavéma katu umi tembiapo ombotavaguasu haguâ humedal-kuérape hi’aguîva Ciudad Autónoma de Buenos Aires-gui. Kóa heñói “mayor ‘flexibilización’ en la legislación urbana”-pe, “celeridad en la aprobación de los trámites administrativos requeridos”-pe ha “inversiones públicas en obras de gran interés para los grupos empresarios”pe, he’i Diego Ríos. Upéicha, 1994-pe ko empresa omoñepyrû Eidico, oñomoirûvo Pentamar SA ndive, oñepyrû omopu’â peteîha ogaty oñembotýva, hérava Santa María de Tigre.

Oñeno nungávo kapi’íre, Reinaldo omaña yvy ha yvyra omo’âva country San Benito, amongotyo yakâ Garín-gui. “Mba’éichapa ikatu ñamopu’â”, oñeporandu, okirîrî, ha he’ijey: “Ambyasy oîgui comercio. Yvy ndikatúi oñeñemu ha avei ndikatúi ojejogua Ñande Ru rembiapokue haguére. Koâ tapicha ombovopa: ombyaipa ñane apytu’û, ñande y, ñane rembi’u, ñande yvytu. Ha’ekuéra oñeñandu tuichave ikangýgui hikuái; ore naorekangýi, ore orerekoñandu. Ha’ekuéra nomboja’ói mba’eve avavéndi, imba’esuvese hapichakuéragui. Aichejáranga hikuái orégui rovy’a mba’eve reheve, roguapývo yvýre, ha ha’ekuéra ndohayhuiete yvy”.

Umi óga aty ñemboty yvy hi’ývape, ojekuaáva humedal-kuérape, oîva provincia de Buenos Aires yke gotyo ogueru mba’e vai yvýpe guarâ. “Pe humedal ha’e peteî mba’e ohopávape y oúva ijerégui oî rehe yvype gotyo, upéare oñemyenyhê ýgui. Oñembotavaguasu haguâ ko’â yvy rupi- ndahepyichéne ha’e rehe yvy ‘improductivas’- omboyvate hikuái yvy omboyvykuávo ijypýpe ojapóvo ypa añete’ŷva. Upéicha ojejapo peteî yvy hatâ ha yvate ndo’uvemái y, katu ombosyry ijyke gotyo. Upéicharô, umi yvy oîva ijykére hetave oñemyenyhê ýgui”, omombe’u María José Corriale, Doctora Ciencias Biológicas-pe UBA rupive, peteî ñomongetápe.

Corriale ha ambue ñande rapichakuéra ojepy’apy ñande yvy rehe ha he’i hikuái oñeikotevêha peteî Ley de Humedales. Kóa rehe ojeikuaavéne mba’éichapa oime humedal-kuéra ha ojokóne umi jeporu vai ojejapóva. Ko ley oñangarekóne ha ojeporuka porâne ko’â humedal, he’i María José.

Ko’â jejogapoguasu ombyai yvy ha avei tekohakuéra oîva upépe, he’i Corriale. “Los humedales brindan gran cantidad de servicios ecosistémicos, como la modulación del clima, el reservorio de carbono y la alta diversidad de fauna que en muchos casos sirve como recurso alimenticio a las poblaciones colindantes donde, por ejemplo, se captura el coipo o el carpincho que eran habitantes comunes de la zona y eran utilizados por su cuero. Las comunidades indígenas utilizaban históricamente estos recursos, por eso impacta directamente en su cultura y no les permite desarrollarse como tales”, he’i. Avei ko’â yvy he’ise tuicha mba’e tekohakuérape guarâ.

Mba’eporâ ñembyai

Pe ogaty ñembotýva Santa Catalina, avei omopu’âva’ekue Eidico, oî ypykuéra tyvyty ári, ojekuaáva sitio arqueológico Garín. Kóa osê peteî documento oficial-gui Instituto Nacional de Antropología y Pensamiento Latinoamericano-pegua (INAPL) Secretaría de Cultura y Comunicación de la Nación-gua oñemombe’uhápe 2001-pe, Defensoría del Pueblo de la Nación ojerure haguére, Partido de Tigre-pe ojekuaa oîha “por lo menos seis sitios arqueológicos” ojekuaáva Laguna “La Balleca”, Guazunambí (Guasunambi), Sarandí ha Garín. Umi jejogapo guasu rehe omopu’âva’ekue Eidico sitio Garín ári, oje’e ombyaipa hague pe sitio arqueológico orekova’ekue 950 ary. Avei, he’i ko’â sitio-pe oîha “evidencias de las poblaciones aborígenes que habitaron la provincia de Buenos Aires, siendo la única evidencia física de la presencia del hombre prehispánico en el área” ha avei “dado que no son un recurso renovable, su destrucción afecta definitivamente el conocimiento de nuestro pasado cultural y natural”. 

Ojekuaarô guare 2004-pe oîha ypykuéra re’ôngue ha ypykuéra rembiapokue Kerandy Apýrape, avei ojekuaa rire oñembyai hague peteî ypykuéra tyvyty ojejapo haguâ barrio Santa Catalina, heñói Kerandy Apýra jepytaso, oñembyatyhápe tapichakuéra, ñande ypykuéra ángare ha ñande yvýre, he’i hikuái.

Peteî jepytaso oguatáva gueteri

Tembiasakue mbo’ehára Lucia Mariela Surbán oiko’akue ndaje Garín-pe oikuaarô guare 2011-pe oîha peteî aty hérava Punta Querandí oñangarekoséva yvýre, ohupytyséva propiedad comunitaria ha oguerahasejeýva umi ypykuéra re’ongue hendapekuéra, ojeguarahava’ekue INAPL-pe.

Lucía omombe’u oñembojahague upépe ha ndikatuveihague osê upégui, oñeme’êhague chupe peteî carpa oiporuva’ekue ndaje opyta haguâ upe atýpe. Ko’ára, hyeguasúvo ha mokôi imemby’i ndive, imandu’a pukavýpe upérô guare, oime aja upe relanzamiento del Museo Autónomo de Gestión Indígena de Punta Querandí 31 de octubre 2021-pe.

Upépe oî heta ta’anga ohechaukáva upe tekoha rembiasakue: oî omombe’úva Kerandy Apýra ha’eha peteî yvy ogueromandu’áva oîhague terrorismo de Estado comisión Ana María Martínez rupive, oî omboty hague hikuái tape “relleno compulsivo” rehe ojejapo’akue oñemopu’â haguâ barrio Santa Ana La Balleca-pe, oî oñemyenyhêmbahague ýgui, oî audiencia-kuéra autoridad-kuéra municipio-gua ndive, mbohapy óga oîva upépe mokôi jey ojeity rire, ha avei kuña Instituto del Verbo Encarnado-pegua (IVE) ojaheihague hesekuéra ha omomba’eguasurô guare chupekuéra Premio Nobel de la Paz, Adolfo Pérez Esquivel.

Oî mokôi mba’e umi ta’anga apytépe omomandu’áva peteî jepytaso paha ha peteî jepytaso ñepyrû. 16 de noviembre 2021-pe, upe tekoha ofirma peteî ñe’ême’ê Tigre intendente ndive, Julio Zamora - uperire omoneiva’akue Concejo Deliberante-, ohechakuaávape orekoha hikuái derecho oreko haguâ yvy aty mba’éva peteî hectárea yakâ Garín jurúpe Canal Villanueva, Dique Luján-pe, ha he’i oñeme’êva’erâha ko tekohápe ko yvy título comunitario reheve. 2017-pe Jorge O’Reilly oñepyrû peteî proceso judicial omosê haguâ ko takoha, katu, 2019-pe desarrolladora Eidico ome’ê ko yvy Municipalidad-pe Decreto-Ley 8912/77  he’íva rehe ome’êva’erâha peteî yvy vore peteîteî emprendimiento inmobiliario rehe. O’Reilly he’i ko tekoha ndaha’eiha añetegua, he’i oikoveseha hikuái ambuekuéra ñeha’âgui.

Avei, upe acuerdo ojapo’akuépe Municipio ha tekoha oje’e ojehekaha “regularizar una realidad preexistente reconocida institucionalmente por este Municipio”, imandu’ávo Decreto 258/2018 rehe he’íva ha’eha de interés legislativo umi Kerandy Apýra rembiapo. Paula Alvarado, Kerandy Apýra abogada, omombe’u ojefirma hague oñeme’êvo peteî ñe’ê oñemoî haguâ uperire propiedad comunitaria indígena Registro de la Propiedad del Inmueble de La Plata-pe. Municipio ojapo’arâ upéva ha ore roha’ârô hína. Yvy oneme’êma, katu ne’îra ojejapo inscripción título de propiedad comunitario-pe.

6 de marzo 2021-pe ko tekoha ohasa ambue mba’e porâ. Gobierno de la Provincia de Buenos Aires ome’êjey poapy ypykuéra re’ôngue ojeipe’ava’ekue sitio arqueológico Garín-gui. Kóa ojejapo peteî resolución rupive Instituto Nacional de Asuntos Indígenas odicta hague 2019-pe Programa de Identificación y Restitución de Restos Humanos rupive. Septiembre-pe, ko tekoha oñoty peteî ypykue re’ôngue. Umi pokôi opytáva oñeñotýkuri La Balleca I ha La Balleca II-pe (Villa La Ñata) ha oî gueteri 42 ypykuéra. Te’ônguekuéra oîra’e Instituto Nacional de Antropología y Pensamiento Latinoamericano-pe. Fernando Pepe, oisambyhýva Programa de Identificación y Restitución de Restos Humanos, he’i ypykuéra ñeñoty omoañeteha ha’éva hikuái umi yvygua. He’i ojevyha upe mbarate tekoha yvýpe, omombaretévo upe mba’e ombojoajúva ypykuéra ymaguare ko’âgagua reheve.

Tekoha oguerohory ko’â mba’e ohupytýva hikuái, katu ndopytu’úi. Ko’âga oipota hikuái ambue tekohakuéra tohupyty avei umíva. Upéicha, noviembre 2020-pe heñói atý hérava Unión de Pueblos Originarios de Tigre y Escobar oñombyatyhápe tekohakuéra Kerandy Apýra, Qompí Hermanos/as Tobas, Cacique Ramón Chara ha Moqoit Delta de Tigre-gua oñomombarete haguâ ha ohechauka haguâ hemikotevênguéra. Mónica Santos, ijypykuéra guarani, oîva Asamblea de la Unión-pe ha avei Kerandy Apýrape, omombe’u ojerureha hikuái ko’âga tojehechakuaa oîha yvy tekohakuéra mba’éva ymaite guive omba’apóva hikuái upearâ, tekoha mocoví-cha. Avei oipota hikuái kotyguasukuéra tekohakuéra mba’erâ.

Imba’eguasuvéva ore raperâme ha’e ñembojoaju, oje’e tekohápe. “Ndaipóri tetâ apy, upéa ha’e omboja’o haguânte. Ore poyvi ha’e yvy ¿mba’e poyvipiko roipotave? Ñande joyke’ypa ko yvy ape ári, ñane pehênguepa ningo”, he’ipa Reinaldo, ojevy haguâ py’aguapy ijypýpe ha ojapo haguâ umi mba’e ojokuái hague chupe Ñanderuvusu.

Nota. Esta historia hace parte de la serie periodística Caminos por la Pachamama ¡Comunidades andinas en reexistencia!, y se produjo en un ejercicio de co-creación con periodistas y comunicadores indígenas y no indígenas de la Red Tejiendo Historias (Rede Tecendo Histórias), bajo la coordinación editorial del medio independiente Agenda Propia.

Comparta en sus redes sociales

1595 visitas

Comparta en sus redes sociales

1595 visitas


Comentar

Lo más leído


Ver más
image

Rituales para llamar la lluvia, la respuesta espiritual de los Yampara a la sequía

Espiritualidad para combatir la sequía que afecta a familias indígenas productoras.

image

Indígenas en México son guardianes de la abeja nativa pisilnekmej

La cosecha de la miel de la abeja melipona, especie sin aguijón, es una actividad ancestral de los pueblos indígenas Totonakus y Nahuas en la Sierra Norte de Puebla, en México. La producción beneficia económicamente a las familias y les permite proteger el territorio, pero hay serias amenazas sobre la actividad.

image

Curso virtual Periodismo indígena, territorio y medio ambiente

Regístrate e inicia este curso virtual para mejorar las coberturas sobre las realidades de los pueblos originarios con enfoques en derechos humanos, Madre Tierra, territorio y medio ambiente. ¡Ingresa ahora!